Veľký poctivec a makač. To je náš defenzívny záložník, len 21-ročný, Samuel Prokaj. Svoju futbalovú mladosť prežil v ligových mužstvách ako Senica, Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica či Spartak Myjava. Aké boli jeho prvé futbalové kroky a ako spomína na obdobie v ligových kluboch?
Kedy si po prvýkrát pričuchol k futbalu?
K futbalu som sa dostal už ako malý chlapec, môj otec v tej dobe trénoval Banskú Belú, kde začali aj moje prvé futbalové kroky. V Banskej Belej som hrával v 6 rokoch už za žiakov, keďže v tej dobe na Belej nebola prípravka, tak som musel hrávať proti starším hráčom.
Takže k futbalu ťa priviedol otec…
Môj otec hrával dlhé roky futbal, takže aj vďaka nemu som sa tomuto športu venoval viac ako nejakému inému. Samozrejme, z mojej rodiny treba spomenúť aj mojich bratrancov, ktorí v tej dobe boli brankármi v Banskej Belej. Vyrastal som teda s futbalistami, keďže som sa chodil pozerať na zápasy a aj vďaka tomuto mi futbal prirástol k srdcu.
Prešiel si niekoľkými ligovými klubmi, kde si začínal a na ktorý klub spomínaš najradšej?
Môj prvý klub bol ŠK lesy Banská Belá a určite najradšej spomínam na trénera Zsákovicsa, ktorý ma trénoval v Dunajskej Strede. Veľmi rád spomínam na toto pôsobenie v DAC, kde sme vytvorili jednu z najlepších partií, v akej som kedy mohol pôsobiť.
Tých klubov je ale viac, keďže ja som taký futbalový cestovateľ. Ako som spomínal, začínal som v Banskej Belej a odtiaľ moje ďalšie kroky viedli do Banskej Štiavnice. O dva roky som sa presúval do Žiaru nad Hronom, kde som pôsobil rok a pol a odišiel som do banskobystrickej Dukly. Moje ďalšie kroky viedli do Dunajskej Stredy a o rok neskôr do Myjavy, kde sme chceli postúpiť do 1. Dorasteneckej ligy, keď sme mali náskok na druhý tím 8 bodov, ale nedovolila nám to situácia, keďže práve v tej dobe sa odhlásil A tím Myjavy z Fortuna ligy. Potom moje ďalšie kroky viedli do Pohronia, kde som pôsobil pol roka a jarnú časť som už dohrával v Senici. V mužoch som pôsobil v Liptovskom Hrádku a v Námestove. Neskôr som hrával aj v Rakúsku a momentálne pôsobím v Banskej Štiavnici.
V mládežníckych tímoch bolo určite najlepšie v Dunajskej Strede a v mužských tímoch bolo o nás dobre postarané či v Liptovskom Hrádku, alebo v Námestove.
Kedy začala tvoja spolupráca s FK Sitno a ako si spokojný so súčasným kádrom?
Moja prvá spolupráca začala s Banskou Štiavnicou v 10 rokoch a teraz tu znovu pôsobím od minulého roka. S kádrom som veľmi spokojný, keďže chalanov poznám od malička, tak ma hneď prijali medzi seba, za čo im ďakujem.
Čo by si v klube zmenil, vylepšil?
V každom klube sa vždy dá niečo zlepšiť, preto nechcem rozprávať, čo by mohlo byť lepšie a čo nie, ale určite sa v tomto klube zlepšuje veľa vecí a verím, že to bude pokračovať tým správnym smerom aj do budúcna.
Na akom poste momentálne hrávaš?
Začínal som ako útočník, chcel som strieľať góly, ale neskôr mi skôr sadol ten defenzívnejší post, kde som alternoval medzi krajom obrany a defenzívnym záložníkom.
Aké sú tvoje ciele v FK Sitno?
V klube mám určite tie najväčšie ciele, chceme pôsobiť v čo najvyššej súťaži, ale teraz je náš hlavný cieľ postup a v budúcej sezóne sa uvidí, ako budeme hrať.
Máš nejaký futbalový vzor?
Futbalový vzor konkrétne nemám, ale keďže som fanúšikom Barcelony, tak sa mi veľmi páčila hra Sergia Busquetsa v minulých rokoch, keď bol jeden z najlepších defenzívnych záložníkov na svete.
Si mladý, len 21-ročný chalan, pracuješ, alebo ešte študuješ?
Keďže som mal prerušené štúdium, maturoval som len v tomto roku. V štúdiu chcem pokračovať aj ďalej, na UMB v Banskej Bystrici – telesnú výchovu a trénerstvo.
Ako tráviš svoj voľný čas, mimo školu a futbal?
Rád trávim voľný čas s kamarátmi a rodinou, rád hrávam hry, najčastejšie určite FIFU. Tiež sa mi páči veľmi tenis, ktorý chodievam rekreačne hrávať vždy, keď to umožňuje čas a počasie.
Viacero hráčov i tréner sa vyjadrili, že postup je cieľ, ktoré chcete rozhodne splniť…
Samozrejme, postup je momentálne to, čo chceme všetci. Toto určite môžem povedať za celú kabínu a aj divákov, ktorým ďakujeme za to, že nás chodili podporovať, keď to situácia ešte povoľovala a mohli chodiť na štadión a tešiť sa spolu s našimi spoločnými víťazstvami.
